Pozdrav z Montrealu Robocup 2018

Milé kolegyne a kolegovia.

Je polhodina po polnoci, vy už vstávate do školy, mládež spí a na peci sa varí hovädzí vývar, tak mám akurát polhodinku, aby som konečne podal správu o stave republiky  tom, ako sa tu v ďalekej Kanade máme a ako sa nám darí v súťaži.

Takže po mäkkom pristátí lietadla indickej spoločnosti Jet Airways v Toronte, nás na letisku čakala sesternica Sama Guláša s celou rodinou, pizzou, veľkým kufrom plným riadu a ďalším veľkým kufrom plným jedla a surovín. Dohodli sme sa pred cestou, že nám niečo základné na začiatok kúpi, aby sme znivočení po prílete nemuseli hneď hľadať nejaký supermarket. Niečo základné sa zmenilo na kompletný týždenný rodinný nákup pre 6 člennú rodinu + základná výbava do domácnosti – len tak pre informáciu nechýbalo 48 vajec, 24 jogurtov, 2kg arašidového masla, chlieb, mlieko, maslo, syrová pomazánka, šunka, slanina, ovocie, cereálie, 10 vešiakov, veď čo keď na internáte nebudú, plastové riady a príbory, veď čo keď na internáte nebudú a lietajúci tanier, keby sme sa nudili. Nedovolili mi to ani zaplatiť, takže máme ďalšieho sponzora, ktorý nám navyše pripravil nezabudnuteľný výlet k Niagarským vodopádom a gurmánsky zážitok v podniku Mandarin. Spoznávanie tohto zaujímavého kraja sme rozumne striedali s prípravou na súťaž. Dôležité sústredenie chlapcov obohatilo o mnohé programátorské vedomosti, zručnosti, stmelilo tím a dodalo sebavedomia. Prišli sme do Kanady so súťažným rekordom 1300 bodov po mesačnej domácej príprave a tu za týždeň sme prekročili vytýčený cieľ 3000 s rekordom 3340 bodov. Jakub nám vyváral dobroty (baby, čo ste slobodné, berte si ho) a čo sme ušetrili na strave, sme nakoniec preplatili na lístkoch na vlak. Kalkulované ceny, ktoré sme našli na internete totiž platia, keď si kúpiš lístky mesiac dopredu. V 3-miliónovom Toronte sme za týždeň ešte prechodili pobrežie Ontaria, vyviezli sa na CN Tower – do roku 2010 najvyššia budova sveta a navštívili úžasné morské aquarium.

Sabik – Osobný rekord po týždňovom sústredení

Od štvrtka sme už Montreale. Máme apartmán v pokojnej štvrti. Vedľa nás bývajú Moslimovia, oproti Americkí černosi a hneď vedľa mladá rodinka belochov. Iná farba pleti a vierovyznanie tu ľudí nedráždi. Pred súťažou sme ešte stihli navštíviť olympijský park, kde v 1976 získal zlato aj náš Anton Tkáč, pozreli sme si západ slnka s panorámou mesta z ostrova uprostred rieky svätého Vavrinca a vyliezli sme na kopec Mont Royal, okolo ktorého je vybudované mesto Montreal.

Prehliadka areálu olympijských hier 1976

Angličtinu vystriedala Francúžtina, tak sme sa už naučili pre život dôležité veci :

  1. Merci
  2. Utilisez la sortie de l’autre côté

V metre strávime 2x 30 minút denne + 6 zastávok autobusom. Každý deň nám niekto spríjemňuje cestu do haly muzicírovaním v podchode. To je fajn, lebo decká nám odoberú o 8:30 a vrátia až po 17:00. Vidíme sa síce, aj ich zásobujeme jedlom a pitím, ale oni nemôžu von, aby im náhodou niekto nepomáhal. WC majú v areáli a to im musí stačiť. Našťastie sú dni, keď je doobeda iná súťaž ako poobede, tak vtedy majú hodinu prestávku. Inak makajú ako roboši vo fabrike. Dostanú zadanie, 2-5 hodín na ňom pracujú, potom zvyčajne zápasy so súpermi a pomedzi to ešte vylepšovanie stratégie.

V nedeľu mali interview, kde ich pochválili za Angličtinu aj niektoré technické riešenia, v pondelok ráno bola Technická challenge – súťaž jednotlivcov, z ktorej sa tímu ráta priemer dosiahnutých výsledkov. Povinne sa súťaže musí zúčastniť aspoň polovica tímu. Naši mali 3 notebooky, tak išli traja a po 3 hodinách boli so sebou spokojní. Zadanie zvládli ako 4. najlepší tím, pred nimi skončili len Singapur, Taiwan a Irán, za nimi ďalších 19 tímov. Tu sú výsledky :

Pravidlá
Prvá strana výsledkov Team challenge
Druhá strana výsledkov Team challenge

Poobede dostali druhé zadanie a tam unavení, lebo do noci odovzdávali elektronicky dokumentáciu, spravili chybu a keď ju nevedeli nájsť a chceli opraviť, vyrobili ďalších 10 chýb a 3 súboje proti Singapuru, Portugalsku a Taliansku prehrali na debakel. So Singapurom dokonca približne 2600 : 450. Troška im opadlo sebavedomie, boli otvorení aj radám, čo ako zmeniť a o druhej v noci sme našli aj tú prvotnú chybu, bol to jeden chýbajúci výkričník v 800 riadkovom texte programu. Ten výkričník znamenal, že robot sa otáčal o 180° vtedy keď nemal a neotáčal vtedy, keď mal. Čistý chaos, nedalo sa na to pozerať. Dnes to už bola iná pesnička. Najskôr sme porazili v odvete Portugalcov približne 1200 : 700, potom to chlapci po konzultácii ešte vylepšili a aj keď to na borcov zo Singapuru nestačilo, tešili sme sa z dobrého výkonu. Skončilo to 2450 : 2100. Posledný zápas sme deklasovali Talianov cca 1700: 1050. V hlavnej súťaži už môžeme skončiť prinajlepšom na 7. mieste, ale máme ešte dve šance – vyhrať Friendly turnaj tých, čo nepostúpili do 6- členného play-off a zabojovať o úspech v súťaži supertímov, kde budeme spolupracovať s Portugalcami a Japoncami.

2:37 Hovädzina uvarená, môžem ísť spat.

Ak bude niečo nové, tak zasa napíšem. Máme ešte v pláne omšu v nádhernom Notre Dame. Síce po francúzsky, ale zadarmo 🙂 Inak sa platí vstupné.

V pondelok, ak Boh dá, do videnia.

P.S. Šťastne sme sa vrátili. Vo Friendly turnaji nakoniec 5.miesto, čiže celkovo v hlavnej súťaži 11.miesto a spomedzi 8 supertímov sme v pavúku po štvrťfinálovej výhre postúpili do semifinále. Tam po prehre s neskoršími víťazmi boj o 3.miesto, ktorý sme znova vyhrali. Montrealský Notre Dame bol nakoniec súdený len niektorým :-(.

Á podarilo sa. SuperTím Sabik Slovensko+ESARobots Portugalsko+True Berry Tea Japonsko sa teší zo zisku bronzu.

Za tím Sabik

PVRG