Náš prvý cieľ – Praha

Je tesne pred polnocou 23.6.2016, máme konečne zbalené a vyrážame na cestu. V aute so šoférom, trénerom, učiteľom i manažérom v jednej osobe štyri mladé nádeje robotiky. Aj keď robotika je možno iba aktuálna výzva. Dohodnime sa, že štyri mladé nádeje. A k tomu ešte v batohu dve umelé inteligencie – roboty. Súťažiť v Lipsku bude len jeden z nich. Ktorý ? Ten lepší. Takže teraz sú vlastne súperi. Prvý cieľ naše j cesty je Praha. Kedysi hlavné mesto nášho Československa, dnes už len hlavné mesto nášho suseda – Českej republiky. Nie všetci sme tam už boli a nie všetci sme vôbec niekedy boli v nejakom metre, no nikto z nás nemá Prahu prelezenú od A do Z. Naša terajšia návšteva to oveľa nevylepší, ale aspoň čo to. Ráno prichádzame včas na zápis na vysokú školu – ČVUT. To Maťovi sme vyšli v ústrety a vyrazili na cestu tak, aby sme zabili dve muchy jednou ranou. Čakanie sme si spríjemnili prvým malým výletom metrom. Potom už spoločne obdivujeme Pražský hrad s čestnou strážou a Chrám sv. Víta, Karlov most cez Vltavu, Pražský orloj na Staromestskom námestí, sochu sv. Václava na Václavskom námestí aj nádhernú scenériu Vyšehradu.

• 

• 

• 

• 

To nás už po šichte čaká náš nový hostiteľ Janko, u ktorého trávime víkend – prvú časť nášho sústredenia. V dome vo Velkých Přílepoch na západe Prahy je našťastie dosť miesta rozložiť naše caky-paky a bzúkať motorčekmi i šuchtať po klávesniciach. Janko očarený našimi robotmi si potajomky vyhľadáva na internete cenové ponuky LEGO Mindstorms stavebníc a veruže nemalou časťou výplaty aj podporí tento skvelý LEGO projekt. Nový koníček chlapca, ktorý hoc aj s prvými šedinami na hlave ešte stále neodolá detským a hlavne mozog osviežujúcim zábavkám. V sobotu sa sústredíme (rozumej pracujeme na vylepšovaní našich robotov) celý deň. Len trocha vystrčíme nos do blízkeho okolia, spravíme si nákup a v podvečer privítame deti od susedov – malé robotické predstavenie môže začať. Nedeľa síce tiež začína pracovne, ale spríjemníme si ju výletom do Ameriky. Kam ?!? Nepoznáte Ameriku ? Malú Ameriku i Veľkú Ameriku ? Tak pozrite aspoň naše fotky z týchto zatopených lomov neďaleko známeho zámku Karlštejn. To by bol hriech ten zámok nenavštíviť, keď už sme tu a tak sme nezhrešili. Ešte jednu a poriadnu návštevu aj s prehliadkou interiérov zámku by to ale niekedy v budúcnosti chcelo. Po dobrom jedle, pár fotkách a suveníroch sa vraciame do Prahy, balíme a vyrážame na ďalšiu cestu. Večer nás už totiž čakajú naši ďalší hostitelia v Krásnej Lípe.

 Krásna lipa v Krásnej Lípe

• 

• 

• 

A trocha sme meškali, napriek tomu nás hostitelia počkali s chutnou večerou. Celé podkrovie zaujímavého penziónu Fabrika v Doubiciach neďaleko prihraničného mesta Krásná Lípa je na tri noci naše a skvelé jedlo ráno i večer zdarma, presnejšie sponzorsky od firmy Novia Fashion, ešte presnejšie od nášho trénera, ktorý si to do firmy musí ísť odpracovať. Nemôžeme ho sklamať a tak bzúkame motorčekmi a šuchtáme prstami po klávesniciach ďalej. Pondelok je deň, keď sa musíme rozhodnúť, ktorý robot pôjde súťažiť. Večer totiž vypĺňame technický formulár Robocup Rescue a v ňom chcú po nás fotku robota. Naše dva roboty sa teda nepodobajú a tak rozhodnutie padlo – neľahko, ale predsa. Ďalej pracujeme už len na robotovi, ktorý sa narodil Maťovi a Stanovi – našim dvom členom tímu z SPŠE Prešov. Dvaja Samovia však nezostávajú bokom. Treba chystať aj dokumentáciu, plagát, prezentáciu, vymýšľať stratégie a nosiť vodu. Vonku našťastie prší a tak nás to netrápi, že práce je stále veľa. Akej práce ? No robot občas neposlúcha. Má ísť po čiare a on nejde. Alebo na križovatke zle odbočí, alebo prekážku neobíde, z rampy spadne a tak stále dookola. Jedno opravíte, druhé prestane fungovať, ale musíme na to prísť sami. Je teplo a preto občas vybehneme prevetrať sa von. Keď sa tréner vráti, tak zájdeme na nákup a poriadne si obzrieme krásnu lipu na námestí Krásnej Lípy. Zábavná je aj fontána hneď vedľa. Námestie dýcha novotou, vidieť, že žije turizmom, ale ďalej od centra nájdete ešte mnoho starých chátrajúcich budov – pozostatkov po sudetských Nemcoch. Tréner vravel, že je tu nádherná príroda Česko-Saského Švajčiarska. Čo to presne znamená, to nechápeme, ale v stredu ráno, keď odchádzame konečne do Nemecka, nás občas scenéria za oknami auta prekvapí. Tak snáď niekedy nabudúce aj s poriadnym výletom.

Drážďany

                Cieľ dnešnej cesty je konečne v známom veľtržnom komplexe v Lipsku. Na polceste máme ešte zastávku v Drážďanoch, kde na nás čakajú kamaráti z tímu Primaškolák SZŠ Sabinov a kľúče od bytu v Lipsku, v ktorom budeme bývať počas súťaže. Primaškoláci sú v Drážďanoch od pondelka a zostávajú tam celý čas, chystajú sa dochádzať do Lipska každý zo štyroch súťažných dní. Nebude to jednoduché, ale odmenou im bude zázemie sestry ich pani trénerky, ktorá našim obom tímom príjemné ubytovanie v dobrej cene sprostredkovala, za čo sme jej veľmi povďační. Primaškoláci vyzerajú byť spokojní a pripravení, našťastie pre nás sú v inej kategórii. Po krátkej zastávke ich opúšťame a mierime do Lipska.

 Konečne Robocup

                V Lipsku mierime najskôr do nášho bytu zložiť veci. Bytový dom sme našli ľahko, ale byt, to bola celkom zábava. Skúšali sme strkať kľúče do zámku na každom poschodí. Aj nám jeden vystrašený dedko otvoril. Až sme nakoniec zistili, že byt je na prízemí. Hehe prehliadli sme ho. Byt skvelý, trojizbový aj s balkónom. Berieme si náradie aj robotov a ponáhľame sa do haly, kde budeme trčať dlho do noci. Najskôr prevzatie visačiek a tašiek s programom akcie, mapami haly aj celého Lipska a reklamnými materiálmi sponzorov a potom už naše kroky vedú na miesto činu. Hoci nováčikom je len Stano, všetci sa rozkukávame, pretože ono je to aj tak každý rok trocha iné. Tento rok sa stretávame v prvom rade s nemeckou precíznosťou. Súťažné ihriská v juniorskej kategórii Rescue sú zatiaľ zakryté, ale na tréningových sa už veselo skúša. Hlavne, že máme pokoj od trénera (žartujem), do súťažného priestoru ho k nám až do nedele nepustia. Komunikácia pri mantineli a v uličkách je samozrejme povolená.

Súťaž začala

                Vo štvrtok už ide to tuhého. Noc bola krátka, vylepšovali sme ešte senzory na snímanie okolia. Dnes máme 3 jazdy a interview k tomu – bude to náročné. Konečne dorazili aj Primaškoláci. LTT stihli registráciu a už ich čaká prvé pódiové vystúpenie. Nás tiež, tak sa navzájom nevidíme. Naša prvá jazda – boli sme trocha nervózni a spravili sme aj taktické chyby. Škoda, ale hoc nie sme nováčikovia na Robocupe, sme prvýkrát v kategórii Rescue a je to veru o dosť iné ako na Slovenskom národnom kole Robocupu. Náročnejšie ihrisko, silnejšia konkurencia. Po prvom dni sme nakoniec niekde na začiatku tretej desiatky. Ešte je šanca prebojovať sa vysoko. Chce to len opraviť zopár chýb. Skúšame vyladiť rýchlosť, križovatky, prekážky, rampy aj cieľovú miestnosť s loptičkami. Druhý deň začína parádne. Dostali sme sa do cieľovej miestnosti a zobrali sme a umiestnili do zásobníka dve loptičky. Posúvame sa v poradí vyššie. Chce to ešte program trocha vyladiť. Ale ako to už býva, hovorí tréner, opravou jednej chyby zavlečiete do programu dve ďalšie. Tak presne to sa nám stalo a po druhom dni sme stále v tretej desiatke.

• 

• 

Primaškoláci majú za sebou druhé vystúpenie a tvária sa spokojnejšie. Je to super, lebo lepšie z dvoch sa počíta. Majú za sebou aj technické interview a v individuálnej kategórii ich už čaká iba technická prezentácia – novinka v kategórii OnStage.

My máme pred sebou ešte posledné dve jazdy v individuálnej kategórii. Už to z biedy nevytrhneme, ale máme ešte šancu v supertímoch. Obzrieme si teraz ostatné kategórie a hlavne súťaže dospelých. Tam je načo sa pozerať. A večer máme ešte párty. Tí Nemci sú zvláštni. Celé dni nás zdierajú. Za blbú palacinku vyhodíte 4 Eurá a potom Vás pohostia na párty zadarmo tak, že idete prasknúť. Vtipné atrakcie k tomu – jazda na bicykli s vajcovými kolesami, plážový volejbal, basketbal, živé kalcheto, jazda na elektronickom divokom býkovi. A hádajte koho sme dostali do supertímu ? Nemcov – domácich.

• 

• 

• 

 

 

 

 

Ešte Supertímy a zbohom Lipsko

Tak sa tešíme a ich tréner tiež. Je to pekná náhoda, že práve on učil niekoľko rokov v Poprade, tak vie dokonca aj po Slovensky. Dorozumieme sa aj keby anglické slovíčka chýbali. Paralelne bežia Majstrovstvá Európy vo futbale. My sme už vypadli práve s Nemcami, ale Nemcom teraz ideme fandiť (aspoň naoko) vo štvrťfinále. Horšie je, že nás čaká ešte jedna nočná. Na súťaž supertímov už zverejnili úlohu, tak sme u našich nových nemeckých priateľov na hoteli celú noc a makáme na tom, aby sme naškriabali čo najviac bodov. Máme geniálny plán, už len aby vyšiel. Nemecký robot – lepší na čiare a medzi prekážkami splní svoj diel úloh a potom náš zvalí most a pozbiera loptičiek, koľko stihne. Ideme do boja o medaily. Prvá jazda – všetci, čo šli pred nami majú čistú 0 a my už máme prvých 10 bodov, ďalej však čakáme na splnenie misie nemeckého robota a ten nie a nie odovzdať štafetu. A nakoniec to ani nedal. S desiatimi bodmi sme ale medzi najlepšími. Rozhodcovia zjednodušia trať a druhú jazdu už zvláda niekoľko supertímov, žiaľ náš nemecký kamarát ani na druhý pokus neodovzdal štafetu. 20 bodov už na stupne víťazov nestačí. A čo Primaškoláci ? Aj oni majú súťaž supertímov, kde dostali Japoncov a Holanďanov. A svoje nové vystúpenie zvládajú so cťou, tak čakáme na popoludňajšie výsledky. Čakanie a hlad vypĺňame bagetami a poslednými spomienkovými fotkami na Robocup 2016.

• 

• 

• 

• 

A konečne tie výsledky –  prezrádzajú, že nič. Jediným slovenským medailistom je v tomto roku robotické futbalové družstvo Pustých Úľan v súťaži supertímov. Súťaž sa skončila, ostáva zatlieskať víťazom, zbaliť kufre, natankovať plnú nádrž, presunúť sa ešte na jeden deň do Drážďan a potom domov.

Z Drážďan domov

                Toto nemecké mesto si pamätám z učebníc dejepisu ako jedno z najviac zbombardovaných nemeckých miest v 2. svetovej vojne. A je tu vraj aj slávna obrazová galéria. Hľadáme na internete otváracie hodiny a ono v pondelok zavreté všetko celý deň. Toto nám síce nevyšlo, napriek tomu vchádzame do centra obzrieť si, čo sa dá aspoň zvonku. A veru je načo pozerať. Našťastie bomby padali niekam inam, pretože kus krásnej histórie v centre zostal. Aj samotné priestory galérie, hoc len zvonku, sú nádherné. Nechávame sa tým trocha uniesť, aj pouliční muzikanti k tomu prispejú. Pár fotiek, vtipných panorám, suvenírov a už je čas ísť. Ešte jeden chutný obed a káva od našich hostiteľov – Primaškolákov, ktorí nás v Drážďanoch prenocovali a ideme domov. Primaškoláci tu ešte pár dní zostanú, oni si spravili sústredenie po súťaži. Ďakujeme za nezabudnuteľné zážitky všetkým, ktorí nám k tomu dopomohli. V súťaži sme síce neuspeli, ale už vieme, že nie je jedno, či 10 za sebou idúcich príkazov IF má aj vetvy ELSE alebo nemá. Tréner síce pretáčal očami, ale hold niečo sa treba naučiť na vlastných chybách. Toto už nezabudneme. Je utorok 5 hodín ráno a my sme konečne doma. Tak hurá na prázdniny.

• 

• 

Za skvelých 12 dní na Robocupe 2016 ďakujeme Nadácii ESET a mestu Sabinov