Chodiť dole hlavou ? Vyzerá to jednoducho, zavesíš sa nohami na Zem, spustíš hlavu a tými nohami prehadzuješ na ďalšie úchyty. Takto si žijú Austrálčania 🙃 Samozrejme žartujem, ale na južnú pologuľu sa zvyčajne dostanete tak nanajvýš raz za život, preto s väčšou úctou overujete fakty, ktoré Vás učili na fyzike a zemepise (dnešnej geografii) o gravitácii, slnečnej sústave, či o striedaní ročných období. Chlapcov z tímu Sabik som upozorňoval – bacha tam je v júli zima, zbaľte si do kufrov zimné veci. Nakoniec som bez vetrovky zabudnutej doma šiel asi jediný. Našťastie zima v Sydney je veľmi mierna a otužilí Austrálčania chodia mnohí v kraťasoch a naboso v sandáloch, hoci skoro ráno teplomer ukazoval bežne aj 7°C. Zo všetkých austrálskych geografických zvláštností som sa najviac tešil, že uvidím slnko putovať po oblohe sprava doľava. To sme však ešte netušili, že naša cesta na robotický šampionát bude – no povedzme si bez okolkov hororová.
Sústredenie v Dubaji.
Nebolo v pláne. Presnejšie – sústredenie bolo v pláne, ale nie v Dubaji. Tam malo byť len 6-hodinové medzipristátie. Kolega v práci mi vraví „Vybavte si víza v Dubaji, oplatí sa vidieť, keď už tam budete“. Dosť máme problémy s vízami do Austrálie, šikovne sme sa vyhli vízam v Číne tým, že letíme cez Dubaj a teraz sa mám patlať ešte s ďalšími vízami ? Veľmi rýchlo som túto variantu zavrhol, no o pár dní sme už žobrali na letisku v Krakowe „Pustite nás aspoň do Dubaja, tie austrálske víza už musia každú chvíľu prísť“. Chvíľa trvala 6 dní a čo to všetko obnášalo, je na ďalší článok. Každopádne víza do Dubaja sme dostali na Dubajskom letisku na počkanie, ani sme si ich nepýtali. Čoskoro sa hodili, lebo tráviť neznámo dlhý čas na letisku, to sme si radšej zavčasu zajednali hotel v tomto vychýrenom meste, kde ceny sú našťastie slovenské. Dubaj leží blízko Obratníka raka, takže slnko vychádza v júni o šiestej ráno, zapadá o šiestej večer a na obed je presne nad hlavou. „Máte tu riadnu horúčavu“, hovorím svojou lámanou Angličtinou taxikárovi, keď sme po chvíľke na verejnom priestranstve konečne v opatere jeho bezchybnej klimatizácie. Ten uznanlivo prikývne. Áno je tam 43°C. Horšie bolo pred týždňom, keď vonku zúrilo 51°C. Bol som mierne v šoku a vravím mu – My Slováci trpíme, keď je vonku 30°C. A on mi odpovedá – tak my tu trpíme, keď je vonku 60°C. Ľudia, dobrá správa. Aj 60°C vonku sa dá prežiť. V Dubaji máte klimatizáciu v každom uzavretom priestore. Aj vo výťahu, aj v búdke na autobusovej zastávke. Zážitkom pre Vás môže byť prechádzka viac než kilometrovým klimatizovaným preskleným tunelom plným eskalátorov (takže stojíte a idete), s odbočkami do mrakodrapov po ceste, s nevšednými výhľadmi na Dubajskú architektúru v blízkosti obchodného centra a najvyššej budovy sveta Burj Khalifa. Občas som si živo predstavoval, že sme na Marse a tie tunely sú jediné priestory s kyslíkom. Celodenný lístok na MHD sme využili a pozreli si aj klimatizované umelé lyžiarske stredisko s požičovňou lyžiarskej výstroje, bobov, vetroviek, čiapok, prilieb aj rukavíc v hale nákupného centra a zašli sme aj k moru Perzského zálivu. Plávanie v mori však odporúčam na Silvestra. V júni, keď teplota vody neklesne pod 35°C, jedine na vyhrievanie kĺbov. To bol náš zážitkový deň, ostatné sme venovali príprave na súťaž. Príprave, ktorá ešte stále výsledkovo zaostávala za tou minuloročnou kanadskou a nemálo energie sme obetovali aj vybavovaniu víz. Víza do Austrálie nám nakoniec po 5 dňoch čakania a neustálych intervencií cez ambasádu, priateľov, organizátorov súťaže udelili a tak hurá na letisko pre nové letenky a potom už smer Sydney.
Ja Vám to ukážem, ako sa to robí 
Ááá mladí Európania, čo viac som si mohol želať 
Keď na Burj Khalifa nemáš ten správny objektív 
Islam po európsky 
Klimatizované tunely v Dubaji 
Sabik sa uživí aj kuchárčením 
Až nám narastie brada, dáme repete 
V obkľúčení mrakodrapmi 
Ako doma
Do Austrálie ani v špinavých topánkach.
Tí Austrálčania sú nejakí divní. Najskôr Ťa k sebe nechcú pustiť, aby si tam náhodou neostal. Potom ti na letisku zhabú všetko ovocie a zeleninu, aby si im tam nezavliekol pestovanie cudzokrajných plodín a keby si náhodou vystúpil z lietadla v špinavých topánkach, alebo si také doniesol v kufri, tak z letiska Ťa pustia iba, keď si ich na mieste očistíš. Takto to vyzerá v krajine, ktorá si chráni svoju biooriginalitu. Do súťaže nám stále ešte zostáva pár dní a v nedeľu je v Sydney Family day a s tým súvisiaca lacná doprava. Za 2,8 AUD (2 Eurá) môžete cestovať po meste celý deň, tak sme si v sprievode dávnych priateľov pozreli Opera House a okolie s prístavmi a previezli sa loďou popod známy prístavný most. Súťaž je už ale veľmi blízko, a tak príprava a aklimatizácia naozaj vrcholí. V kongresovom centre ICC strávime čoskoro 5 súťažných dní od rána do večera.
Šampionát v robotike sa začal
A je to tu. Roboty futbalové, záchranárske, opatrovateľské i zabávacie kam len oko dovidí. Spomínam na prvé videá z Robocupu, ktoré natočila manželka v rakúskom Grazi 2009 i na to, ako v Istanbule 2011 to bolo prvýkrát naživo predsa len viac ohurujúce. Každého z nás občas postraší – čo ak raz vo vojenských laboratóriách dôjde na sci-fi scenáre a roboty prevezmú vládu nad ľuďmi? Práve preto je, myslím, dobre, že sa rozvíja aj táto ľuďom prospešná robotika.
Deň 1: V našej kategórii Rescue simulation máme za sebou registráciu i technické interview, čo je prezentácia pred odbornou porotou o našej príprave na súťaž. Na podvečernom mítingu sa dozvedáme, ako bude súťaž počas nasledujúcich 4 dní prebiehať. Sú nejaké novinky v pravidlách, tak nám rozhodcovia ukazujú v detailoch, ako to vlastne reálne bude a do rána tak upravujeme softvér do želanej podoby. Zaregistrovalo sa 15 tímov, no na 16-ty sa ešte čaká, a tak sú všetci účastníci turnaja rozdelení do štyroch štvorčlenných skupín.
Deň 2: Tímov zostalo nakoniec 15 (žeby víza !?!), a tak skupiny budú nakoniec len tri päťčlenné. Dopoludnia je však Technical challenge – 3 hodinová súťaž jednotlivcov – po novom sa musia zúčastniť všetci účastníci tejto kategórie, a tak máme trampoty s tým, že máme o notebook menej. Nakoniec pomohli chlapci z Pustých Úľan a notebook nám na dopoludnie zapožičali. Pred rokom som bol na chalanov v tejto disciplíne hrdý – skončili ako nováčikovia štvrtí. Tento rok to veľmi nevyzerá, nesadla im mapa, nakoniec však opäť štvrté miesto. Pred nami len prvý Taiwan, druhé Rusko a tretie Chorvátsko. Popoludní začína hlavná tímová súťaž v skupinách. Sme v druhej skupine a máme tam za súperov tímy zo Slovinska, Mexika, Kanady a Brazílie. Slovincov poznáme, tí nás porazili v marci v Liptovskom Mikuláši, ostatní sú pre nás veľká neznáma. Dve a pol hodiny prispôsobovania softvéru novej mape trvá nekonečne dlho – teda pre mňa, trénera. A vybavujú sa spomienky na Montreal. Toto popoludnie nám pred rokom nevyšlo a k postupu zo skupiny vtedy nepomohol ani zdrvujúci finiš na druhý deň. Čas uplynul, ide sa súťažiť. Je to ako futbal – vždy súboj dvoch tímov, kto pozbiera vo vyhradenom priestore viac objektov a vyloží ich na základni – simulácia záchranných prác v uzavretom priestore. Dobre naprogramovaný robot dokáže za 8 minút získať bez problémov viac ako 1000 bodov. Počas troch hodín sa odohrá v skupine každý s každým všetkých 10 súbojov. Priebeh zápasov vo všetkých troch skupinách sledujeme na veľkoplošných obrazovkách. A tu sú naše výsledky z prvého dňa
Sabik (SVK) : SERŠ ZIGGI (SLO) 1420:1150.
Sabik (SVK) : SAC SIM (CAN) 1730:490.
Sabik (SVK) : Flamel (MEX) 1400 : 1700.
Sabik (SVK) : #IncludeSunCity (BRA) 1380:910.
Teda tri výhry a jedna prehra – to je už iný začiatok. Zo skupiny postupujú prví dvaja do semifinále. Je čas na zaslúžený relax, ale aj dotiahnutie drobných nedostatkov v softvéri pred ďalším súťažným dňom.
Deň 3: Až ráno sa dozvedáme predbežné poradie v skupine aj výsledky individuálnej Technical challenge. S malou dušičkou, nedávali sme totiž pozor na zápasy súperov. Priebežné poradie po prvom dni hovorí
1. Sabik (SVK) 9 bodov, 2. Flamel (MEX) 7 bodov, 3. SAC SIM (CAN) 6 bodov, 4.SERŠ ZIGGI (SLO) 6 bodov, 5. #IncludeSunCity (BRA) 1 bod
A k tomu máme v rámci našej skupiny najlepšiu Technical challenge, ktorá sa nakoniec k výsledkom priráta. Sme prekvapení, potešení a odhodlaní, takže už len to nepokaziť. Na USB kľúči dostávame novú mapu a hor sa do práce. Dnes príprava 3,5 hodiny a potom po hodinovej prestávke, v ktorej sme okrem originál talianskej pizze stihli aj opraviť nejaké chyby, znova 10 zápasov v skupine každý s každým. Tu sú naše výsledky z druhého súťažného dňa
Sabik (SVK) : SERŠ ZIGGI (SLO) 2140:930.
Sabik (SVK) : SAC SIM (CAN) 2150:190.
Nasledoval priamy súboj o prvé miesto v skupine
Sabik (SVK) : Flamel (MEX) 2380 : 1640.
Sabik (SVK) : #IncludeSunCity (BRA) sme tiež vyhrali, ale už o nič nešlo a tak som ani výsledok nezapísal.
Naše technické interview 
Valcujeme súperov v skupine 
Dostali sme mapu dnešnej misie 
Zaslúžený relax 
My a naši súperi 
Slovensko-ArabskoEmirátsky supertím
Pred nami najdôležitejší deň, skončíme už najhoršie na šiestom mieste, ale pohár je pohár a tak večerný relax opäť sprevádzajú vylepšovania softvéru po preskúmaní videa zo zápasu Sabik – Flamel. Ak si chcete pozrieť tiež a mať z toho lepší zážitok, pozrite si stručné pravidlá
Sabik z 1.miesta v skupine do semifinále !!!
Deň 4: Ráno začína výsledkami z predošlého dňa. V súťaži o pohár zostáva najlepších 6 tímov. V semifinále máme za súperov Japoncov a Portugalcov. Druhú semifinálovú skupinu tvoria Taiwan, Nemecko a Slovinsko. Súboje v semifinálových skupinách však začínajú inštaláciou mapy novej záchrannej misie a 3-hodinovou prípravou. Dnes to musí byť po 3 hodinách dokonalé, pretože pomedzi semifinálové zápasy už nebudú možné opravy programu. „Vyzerá to nádejne, podarilo sa nám v príprave nazbierať aj 3000 bodov“, hovorí Matej tesne potom, čo odovzdal rozhodcom USB kľúč s naším súťažným softvérom. Napätie by sa dalo krájať, no všetci sa pretvarujeme, že nič, normálka. Usadáme pred veľké obrazovky, spúšťame kameru a 1. semifinálový zápas začína …
Súboj je vyrovnaný do stavu 400:380 v náš prospech. Od tohto momentu preberáme iniciatívu a nebyť nešťastného omylu, kde namiesto drahého 360 bodového superobjektu náš robot zachránil len lacný 30 bodový a tiež slabšej poslednej dvojminútovky, padla by aj 3000-ka získaných bodov. Nakoniec
Sabik (SVK) : BRC (PRT) 2450 : 1170
Druhý semifinálový zápas v našej skupine hrajú Japonci a Portugalci. S napätím sledujeme svojho druhého súpera v semifinále. Po ôsmich minútach súboja tu máme výsledok
Ninja (JPN) : BRC (PRT) 2710 : 950
Ejha. Tí Japonci sú fakt dobrí. To bude boj. Ale dobrá správa je, že s istotou hráme prinajhoršom o 3.miesto. Posledný semifinálový súboj je ozajstným stretom Jánošíkovej družiny a Samurajov. Po prvom kole vedieme 1050:1040, akurát že súper si ušetril o pol minúty času viac. A skóre sa prelieva aj naďalej zo strany na stranu. 170 sekúnd pred koncom prehrávame 1320:1170, ale 42 sekúnd pred koncom už vedieme 2110:1880. Tep v žilách vysoko nad 100. Samuraj spoľahlivo vyloží objekty a preklápa skóre vo svoj prospech, zatiaľ čo Jánošík svoje veľké body vláči cez bažiny a čas sa chýli …. Koncovku zvládajú lepšie Samuraji
Ninja (JPN) : Sabik (SVK) 2230 : 2130
Aj v zápase o 3.miesto, ktorý je európskym duelom Slovensko : Nemecko, sa nám smola lepí na päty. Napriek tomu minútu pred koncom vedieme 1640 : 1460. Lenže súper si vezie body a my tie naše opäť nešťastne míňame. Zápas končí výsledkom
.exe (GER) : Sabik (SVK) 2100 : 1700
Ázijské finále Japonsko – Taiwan vyhrali napokon naši premožitelia Ninja Japonci.
Trochu smutní, trochu nahnevaní, ale napokon spokojní, že to všetko bolo so cťou, prijímame gratulácie a ešte stále nebalíme. Ďalší deň prináša ešte súboj supertímov, t.j. zmiešaných tímov z viacerých krajín. Rozhodcovia rozhodli, že supertímov bude 6, niektoré dvojštátne, iné trojštátne. A že 6 najlepších tímov z hlavnej súťaže (dnešných semifinalistov) bude do supertímov nasadených a ostatné sa k nim dolosujú. Takže odveta za dnešok. Ešte jedna šanca. Dolosovali nám Spojené arabské emiráty a Južnú Kóreu. Kórejcov napokon preradzujú inam. Chlapci zo SAE sú z Dubaja – aký paradox. Po hodinke zoznamovania vysvitne, že sú so svojím softvérom tam, kde my pred 18 mesiacmi a spojenie s tým naším bude komplikované. Ale chlapci skúšajú. Večer sme nakoniec zvážili, že Arabov využijeme na pomocné práce a do súťaže dáme náš opäť vylepšený softvér.
Deň 5: Súboj supertímov má opäť svoju mapu a na prípravu 2,5 hodiny. Opäť sú dve skupiny, ale tentokrát iba víťazi skupín postúpia do finále, pretože v súťaži supertímov iba celkový víťaz berie cenu. Vlastne ani nevieme poriadne, koho máme za súperov. Supertímy dostali iba písmenkové označenia A, B, C, D, E, F. Dnes ani žiadna prestávka, súťaž má skončiť o 13:00. Tak z rýchlika pridám aj to, ako sme dopadli. V skupine sme dosiahli jedno víťazstvo a jednu prehru, rovnako aj ostatné dva supertímy, tak došlo na prerátavanie skóre a skončili sme – druhí. A už sa mi ani nechce písať, aký kúsoček nás delil od istého postupu do finále. Teda v skupine druhí, celkovo v súťaži supertímov tretí. Dobojované. Ešte jeden deň venujeme prechádzke po miestnych vychýrených plážach. Konečne trocha reality – sviežeho vzduchu a vysokých vĺn a potom už len pobaliť a ide sa domov.
Konečne realita 
Bondi Beach a jej surferi 
Skoro jak u nás na Jakubovanskej 🙂
Poďakovanie Najskôr chcem poďakovať chlapcom, bývalým aj súčasným žiakom CZŠ sv. Jána Krstiteľa Sabinov Samuelovi Gulášovi, Matejovi Kandráčovi (v súčasnosti už SPŠE Prešov), Filipovi Ondrejovi a Samuelovi Vargovčíkovi (CZŠ Sabinov) za obetavý prístup, vysokú dosiahnutú úroveň, skvelú reprezentáciu svojich škôl, mesta Sabinov aj celého Slovenska. Naša cesta by sa však nemohla uskutočniť bez finančnej podpory rodičov a najmä našich sponzorov, ktorými tento rok boli Nadácia EPH, Prešovský samosprávny kraj, Mesto Sabinov, 4road s.r.o., Arcibiskupský úrad Košice a mnoho ďalších individuálnych štedrých darcov.
